Zadaný, nezadaný? A čo, hlavne nech to vedia všetci.

Autor: Milan Banáš | 4.10.2010 o 15:30 | Karma článku: 2,49 | Prečítané:  827x

Je to vážne. Som vo voľnom vzťahu. Som zasnúbený. Som ženatý... a podobne rôzne stavy či statusy na nás hľadia odvšadiaľ, čomu sa bežne hovorí sociálna sieť. Veď to poznáte, rečí a hlavne článkov na rozličné Facebooky, pokecy a podobné stránky kde sa denodenne združujú tisíce ľudí, tu bolo nespočetne veľa...

 

Keďže ja sám patrím k tým, čo sa s internetom kedysi oboznamovali trochu inou formou a hlavne za úplne iným účelom, ako to robia v drvivej väčšine dnešní mladí ľudia, nikdy ma nepochytila tá pravá mánia, ktorej sa den čo deň (ba aj noc) nedokážu zbaviť milióny počítačovo (alebo skôr klávesnica - motív - obeť a stačí mi) gramotných ľudí z celého sveta.


Pred pár rokmi tu bol pokec. V našich končinách dodnes slávna stránka (dočkala sa dokonca aj "hudobného" spracovania a stačí sa prejsť po Bratislave, kde vám ju reklamné bilboardy doslova vnútia do pozornosti), ktorej som na istý čas prepadol aj ja sám a dodnes mám registrovaný funkčný účet - využívaný však už len okrajovo, hlavne vďaka jednoduchej e-mailovej schránke. Nikdy som však nepochopil, čo ľudí vlastne ťahá k niekedy aj niekoľkohodinovému písmenkovaniu si s celkom neznámymi ľuďmi neviem odkiaľ všade. A to ani nehovorím o tom, že práve táto stránka je plná všelijakých individuí, z ktorých sa neraz vykľujú uchyláci či dokonca potencionálne nebezpeční ľudia ohrozujúci naivnú mládež, a to vôbec nepreháňam.


Dnes je tu ale celkom iný fenomén - Facebook. Sieť, o ktorej sa nedá nič nové napísať, lebo jej popularita dosiahla takej úrovňe, ako meno Ježiš Kristus. A s Facebookom sa denodenne stretávam aj ja, lebo sa priznám, zaujíma ma čo robia mne blízki ľudia, aké majú názory a čo odporúčajú, chcem byť v kontakte s tými, ktorí sú ďaleko a bežne sa nemôžme stretnúť. Všetko však len v rámci ľudí, ktorých dobre poznám - kamarátov či rodinu. A keďže Facebook pokladám za omnoho dôveryhodnejší než vyššie spomínaný slovenský chat, vôbec mi nevadí keď niektorí ľudia zverejnia svoje údaje, či už je to vek alebo dokonca váha (áno, aj s tým som sa už stretol). Navyše Facebook ponúka zábavu v podobe skutočne pútavých online hier. (Tým som prepadol aj ja a to som onlinovky nikdy nemal rád. No je zábavné predbiehať sa v leveloch Happy Aquaria s priateľkou.)


Aj keď som sa trochu viac rozpísal, myslím že to bolo potrebné k tomu, aby sme konečne mohli prejsť k jadru veci. Hlavným motívom napísania tohto článku bolo reagovať na tento nedávny článok:


Čítajte viac: http://karelova.blog.sme.sk/c/242409/zadana-nezadana-ako-prve-to-musi-vediet-Facebook.html#ixzz10ceSMl46


Keďže som veľkým kritikom, a zároveň veľmi rád sa nechávam kritizovať aj ja sám, nemôžem prosto nechať niektoré témy uzatvorené a rád ich rozvíjam. Rovnako to je aj so spomentým článkom, v ktorom jeho autorku doslova poburuje, či skôr odporuje to, že niektorí používatelia (a je ich drvivá väčšina) si do svojich profilov bez rozmyšľania dajú údaje o svojom stave či ďalších osobných údajoch. Teraz ju budem doslova citovať:


Autorka: Este davnejsie ked som mala prveho frajera...prvy kto to vedel, bola moja najlepsie kamaratka. A vedela to uplne do podrobnosti.


Každé mladé dievča sa zverí s takouto vecou svojej naj kamoške. Nie som síce žena, či mladé zaľúbené dievča, no viem, že rozprávať podrobnosti o rodiacom sa vzťahu, alebo takom nachádzajúcom sa už v inakšej forme, je podľa mňa na úplne rovnakej úrovni, ak to poviem alebo verejne oznámim napríklad zmenou údajov vo svojom e-sociálnom profile. No možno to tak nie je, možno je to ešte menej zlé.


A: Teraz? Existuje nicitel vsetkych moznych vztahov tzv. FACEBOOK.COM.


Prečo? Ostávam doslova šokovaný. Prečo by mal nejaký vzťah alebo hocičo iné narušiť či doslova ZNIČIŤ nejaký virtuálny svet? To rovno môžem napísať alebo si myslieť, že keď si napríklad zahrám počítačovú hru a uvidí to môj sedemročný bratranec, tak na druhý deň ma v izbe prepadne s kalašnikovom v ruke a keď budem ležať rozstrieľaný v kalužiach krvi na zemi, tak mi s pokojným výrazom v tvári povie: veď sme sa iba hrali.


Tak prečo by mal niekoho, kto je duševne v poriadku ovplyvniť nejaký internet? Prečo by mal ničiť vzťahy? A prečo by malo zverejnenie nejakého statusu mať doslova ničivý následok na ľudské city?


A: Zacneme s niekym chodit a hned si dame stav zadana/ý. Este k tomu si tam dame jak naschval meno dotycneho a zrazu vas riesia vsetci. Od vasich kamosov, znamych, krsnych, ujov az po znamych vasho frajera/ky.


Podľa mňa je každého osobná vec, či si zverejní vo svojom profile stav o vzťahu, ktorý trvá dva dni alebo dvadsať rokov. Prečo tam má meno? Lebo si to tak nastavenia stránky vyžadujú a keď si tam už niečo také pridávam, tak asi chcem aby bolo jasne vidieť s kým sa máme radi. A či vás potom niekto rieši? Tak to je asi len zriedkavý problém, ktorý postihol aj teba, milá autorka a rovnako ako je každého osobná vec akým spôsobom sa na Facebooku bude prezentovať, tak osobnou vecou zostáva aj tvoj skutočne maličký problém. A ak ťa niečo trápi, radšej o tom nepíš zbytočné články, ktorými rozhodne neopodstatníš to o čom píšeš, maximálne sa možno dotkneš niekoho, komu napríklad na tom, aby bolo jasne vidno s kým chodí, skutočne záleží. A preto na Facebooku aj ja mám zverejnený stav a meno človeka ktorého milujem, nie preto aby som za každú cenu zaujal a aby ma niekto riešil, ale preto, lebo som na to právom hrdý. A to mi nikto vziať nemôže a ani vyvrátiť. Pokiaľ ťa niečo trápi, niekedy je lepšie vyrozprávať sa. A nie hádzať všetkých ľudí do jedného vreca, no nie?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?