Nechcem byť kritický, ale kam speje dnešná mládež je strašné.

Autor: Milan Banáš | 6.10.2010 o 15:10 | Karma článku: 5,29 | Prečítané:  2878x

Poviete si, ono to tak bolo vlastne vždy. V každej dobe sa našli malí huncúti, ktorí privádzali starších ľudí od rozpakov až na pokraj nervového zrútenia. Ja sám som ako dieťa nebol iný, rovnako ako takmer všetci moji rovesníci. Čo sa ale deje dnes, tak to už naozaj nemá obdoby.

 

Čo je najväčším problémom týkajúcim sa mládeže dnešnej doby? Prílišná voľnosť od rodičov? Internet, brána k takmer neobmedzeným možnostiam? Skupinkovanie do rôznych pofidérnych partií? Poďme sa na tento kaziaci sa zúbok pozrieť trocha lepšie, určite v nasledujúcich príbehoch spoznáte aj vám známe príhody.


Tak napríklad dnes ráno. Rozospatý vojdem do kuchyne, dám si hriať vodu na kávu a poumývam riad. Do toho všetkého mi príjemne hrá naše liptovské L rádio, náladička, pohodička. Potom si sadnem za stôl, chlípnem si teplej kávičky, zapálim si cigaretku a popritom si čítam noviny. Samozrejme siahnem po tom prvom dostupnom, čo mám akurát po ruke. Vydanie Nového času (11.9.2010). Síce nie sú už aktuálne, ale ja si rád prečítam aj staršie články, neraz tam nájdem niečo zaujímavé, alebo niečo, čo som predtým prehliadol. Aj keď tento plátok nie je bohviečo a musím byť kritický, lepšie než nič, pomyslím si.


A hneď to tu máme. Takmer celá stránka zaplnená veľkou fotografiou sympatického dievčaťa, k tomu pár odstavcov strohého, nie práve najumnejšie napísaného textu. No ale titulok na mňa kričí a priznám sa, zaujme ma:
"Rodinu obviňuje z týrania."


No čo by ste si pomysleli? Ako môžu šestnásťročnú Anku z Trnavy týrať rodičia? Nedostáva od nich jesť, majú od nej prehnané požiadavky čo sa týka štúdia? Žije v biede, alebo sú rodičia alkoholici? NIE! Vitajte v dnešnej dobe.


Anička, ktorá na nás s fotky žiadostivo vypliešťa svoje modré očiská a dvojky cecky, sa sťažuje pre celkom inú vec. Doma sa vraj necítila dobre a tak sa rozhodla utiecť. Vystrašení rodičia sa s pomocou obrátili samozrejme na políciu, ktorej sa podarilo vypátrať, kamže to ich podarená dcérenka ušla. Do Anglicka za svojím 38 - ročným českým priateľom Petrom, ktorý v Anglicku žije a pracuje. S týmto pedofilne ladeným sympaťákom sa zoznámila pomocou Facebooku, o čom samozrejme naivne informovala svoje kamarátky zo školy. Peter jej sľuboval že sa o ňu postará a ona chudinka u neho našla vykúpenie, lebo u rodičov sa to už nedalo vydržať.


Peter jej poslal na cestu 200 eur a s láskyplnou náručou svoju mladú lásku privítal. Veď jej predsa chcel len dobre, aby ju už doma ďalej netýrali. A akože to chúďatko doma trpelo? Budem citovať Petra:
"Nemôžem ju predsa doma nechať týrať. Veď oni ju nútili každý deň chodiť do kostola a keď si náhodou dala tričko čo i len s malým výstrihom, hneď bola jej mama pohoršená! Neviem, prečo si každý myslí, že ju chcem znásilňovať a predávať. Ja ju milujem a pomôžem jej."


No po týchto slovách som nevedel, či sa mám začať smiať nad absurditou niektorých ľudí, alebo skôr plakať, že niečo môže dôjsť až takto ďaleko. Samozrejme jej matka má na to celkom odlišný názor, na dcéru sa hnevá a jej "priateľovi" vonkoncom neverí. No a do mňa samozrejme vchádza zlosť na obidve strany tohto mini konfliktu, lebo príčiny tohto zlyhania vidím u všetkých zúčastnených. Naivita dcéry, oplzlosť Petra a zúfalá výchova matky, prosto katastrofa.


Anka -
"Musela som odísť, lebo som toho mala doma plné zuby. Všetko mi zakazovali a ak som predsa niečo chcela, musela som si to najprv zaslúžiť. Tu začnem nový život."


Samozrejme že z Anglicka ju nikto len tak ľahko nedostane. Ako všade vo svete, aj tam platia na niektoré veci vlastné zákony. Pýtam sa však, nebolo by predsa len lepšie zamyslieť sa nabudúce skôr, aby sa predišlo podobne zvráteným prípadom?


Ešte mi z hlavy nevyfučal ani tento článok a už v malých odstavčekoch vidím, ako akási matka zo Serede zanedbáva svoju dcéru, ktorá nechodí do školy a matke tak hrozia až dva roky. A ako neplnoletí chlapci zo Skalice ukradli v obchode notebook. Neviem, či to neboli rómovia, ktorí predsa len majú podobných komplikácií viac, ale to je v podstate jedno.


Nepohoršujú ma večerné správy plné zvrátenej politickej situácie, nešťastí ľudí a rôznych katastrof. Na to som si už za posledné roky zvykol. Ale ťažko sa mi zvyká na podobné úlety mládeže a problémy spojené s tým. Len prednedávnom som bol totiž aj ja puberťák či dieťa, mám to preto všetko v živej pamäti. Kde sú tie časy, keď sa na nás babky hnevali len preto, že sme behali po strechách či hrávali hokejbal pod oknami? Kde sú tie časy, keď sme boli zlí len preto, že sme sa "nebezpečne" ostreľovali jarabinou, alebo došli domov neskoro na obed?


A vidím to takmer denne, bohužiaľ. Či už ide o internet, kde sa chaty hemžia úchylmi rôznych kategórií a mladé dievčatá sa prezentujú fotkami, ako keby sa chystali na konkurz do Mouline Rouge. Navyše je tento nemenovaný chat ešte verejne prezentovaný ako niečo úžasné. (Fajn, chat je dobrá vec, ale odtiaľ-potiaľ. Nechcem byť kritický, ale porovnávať podobné  stránky z roku 2003 a tie dnešné, pýtam sa, panebože čo sa stalo?)


To však nie je jediné. Ráno si ide človek kúpiť cigarety a noviny do trafiky, no a chvíľku si počká, lebo pani predavačka s radosťou predáva celé kartóny deckám, ktoré sa náhlia do školy. Alebo minule si len tak idem posedieť na pivko s kamarátmi a pozerám, že sa celý ten pofidérny lokál hemží dvojníkmi Rytmusa a dievčatkami, v ktorých veku sme sa ešte my (naša generácia a tie predtým) hrávali. Idem sa tak prejsť okolo a vidím dvoch chlapcov sediacich vo vedľajšom boxe, sotva dotiahnú na stôl akí sú krátki a v hubách cigarety a na stole poldecáky a veľké pivá. Tak som zo srandy zahlásil nech mi dajú občianske, lebo niekoho zavolám, chlapci si zo strachu takmer urobili hnedé do nohavíc a s desom v očiach sa mi priznali, že majú iba dvanásť rokov! Potom ich s trpkým úsmevom upokojím, veď oni za to predsa nemôžu. Dám im pár rád do života a nasrato si popýtam ďalšie pivo a veru aj poldeci, lebo nad týmto mi rozum zastáva. A čapuje mi čašníčka, ktorá len tak odhadom môže mať takých pätnásť rokov. Hmm...


A takých prípadov je viac. Všade okolo nás. Či už to bola pred časom moja kritika na mladých športovcov, ktorí zanedbávajú školu (Kde sú tie časy, keď mikulášské hokejové triedy vychovali takých hráčov ako Cibuľa, Halaj či Križan? Veď to všetko boli a sú slušní ľudia, ktorí v škole patrili k tým najlepším. Ako mi raz mama hovorila o Ivanovi Droppovi, svojho času tiež kvalitnom mikulášskom hokejistovi a jej bývalom spolužiakovi, to bol taký výborný a priam ukážkový žiak.) a zanedbávajú tréningy. Nebudem nikoho menovať, ale keď vidím mladých, možno aj perspektívnych chalanov, z ktorých by mohli raz vyrásť výborní hokejisti, ako si na štadióne pred tréningom spokojne bafkajú cigaretu a potužujú sa vodečkou, znovu len sklamane krútim hlavou.


Možno ani toto nie je tá konečná hranica. Moja mama bola na diskotéke prvýkrát keď mala dvadsaťjeden rokov, no a v tom čase už bola vydatá a mala malého syna, teda mňa. Ja som si prvýkrát niečoho šľahol až v sedemnástke, no a dnešní mladí skúšajú ešte skôr. No a ja sa znovu pýtam, čo s tým? Kde je hlavná chyba? Veru, nechcem sa dožiť toho, že o päť, šesť rokov sa mi budú na ulici núkať desať ročné kurvy a z alkoholickej kómy budem preberať svojho dvanásťročného bratranca (teraz má šesť).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

V mori zachytili čudný zvuk. Zmiznutá ponorka mohla vybuchnúť

V mori v čase zmiznutia ponorky zachytili abnormálny zvuk, ktorý pripomína explóziu.

DOMOV

Policajti, vojaci aj vrtuľník. Vrahov Kubašiaka hľadali tri dni

Obvinenia voči Šajgalovi odznova prejedná prvostupňový súd.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov nás ničí.


Už ste čítali?