Sloní cintorín

Autor: Milan Banáš | 9.11.2010 o 12:00 | Karma článku: 2,92 | Prečítané:  1002x

Vyvoláva vo vás nadpis môjho najnovšieho článku čosi povedomé? Ak áno, pravdepodobne patríte k mojej generácii, ku generácii detí, pre ktoré sa animovaný film Leví kráľ stal nesmrteľnou kultovkou. Práve táto rozprávka preslávila tzv. Slonie cintoríny v konzumnej spoločnosti a pridelila im ten jedinečný, priam mysteriózny nádych.

 

Napadlo vás však niekedy, že tieto navonok rozprávkové, strašidelné miesta mohli, alebo dokonca stále existujú? Keď prví európski bádatelia začali mapovať "Čierny kontinent", šírili sa medzi pôvodným obyvateľstvom rôzne chýry a legendy. Jedna z nich hovorila o tom, že umierajúce zviera dokáže vopred vycítiť, že už nastáva jeho čas, preto putuje na miesto, kde predtým skonali jeho blízki príbuzní. Tam v pokoji ukončí svoj život a odíde na onen svet. To múdre zviera bol slon. A tým zvláštnym miestam posledného odpočinku sa hovorievalo Sloní cintorín.


Čo však sú slonie cintoríny? Sú len ďalším výplodom bezhraničnej ľudskej fantázie, alebo legendou zakladajúcou sa na skutočných faktoch?


Aby sme si túto zaujímavú teóriu dokázali vôbec predstaviť, bolo by dobré povedať si, ako má vlastne "Sloní cintorín" vyzerať. Podľa opisov ide o zväčša navonok pochmúrne, vlhké miesto, na ktorom sa na veľkej ploche rozkladajú doslova kopy sloních kostier rôznych veľkostí. Už len predstava takéhoto miesta musí v každom človeku vyvolávať zvláštne pocity a podnecovať voľný priebeh našej fantázie. Človek od prírody nevysvetliteľne miluje strach a ak sa mu ho nedostáva, potrebuje si ho nejako voči pokoju ventilovať. Práve takéto strašidelné miesta vznikajú najčastejšie v našej fantázii (príbehy o strašidlách alebo horory) Legenda o sloních cintorínoch však podľa pôvodného afrického obyvateľstva a neskôr aj vďaka prvým európskym dobrodruhom dodnes prežíva ako niečo s reálnym podkladom. Kde hladať pravdu?

slonylegenda.jpg


Prípad najznámejšieho rozšírenia tejto legendy v modernej spoločnosti má na svojom svedomí slávny škótsky dobrodruh David Livingstone (1813 - 1873). Tento cestovateľ sa najväčšou mierou zaslúžil o preskúmanie značného územia dovtedy takmer úplne neznámej a v očiach európskej spoločnosti nebezpečnej Afriky. Medzi jeho zápiskami z početných dobrodružstiev však nájdeme aj také, ktoré sú priamym výkladom afrických legiend, do čoho spadajú aj tie o Sloních cintorínoch. Stal sa tak nedobrovoľne tvorcom obrovskej legendy a prvým z mnohých, ktorí ďalej šliapali v jeho stopách a až takmer do polovice minulého storočia hľadali aj tieto záhadné miesta.

livingstone.jpg


Podľa tejto legendy sa starnucí slon v období tesne pred svojím skonom vyberie na toto miesto a v pokoji si ľahne medzi stovky kostier svojich mŕtvych bratov a sestier. Tam leží a čaká na posledný nádych, kým nadíde smrť a on dokončí jednu kapitolu života. Podľa Livingstona a jeho nasledovníkov takto činia len tie najinteligentnejšie slony, teda staré a obrovské jedince, najčastejšie samce s úctyhodnými klami, presahujúcimi váhu 100 kilogramov. A práve aj to je jeden z najväčších dôvodov takéto miesto nájsť, keďže slonie kly sú veľmi cennou trofejou ako pre dobrodruhov, tak prioritne pre pytliakov, ktorí vďaka nim mohli zbohatnúť na rôznych čiernych trhoch.

slonypytliaci.jpg mrtvyslon.jpg


Slonovina je vlastne skamenenou zubovinou. Odjakživa bola označovaná ako symbol čistoty, kresťania ju napríklad spájali s postavou Panny Márie. Dlho sa klom prisudzovali magické vlastnosti, neraz sa napríklad mylne označovali ako rohy bájnych jednorožcov. Už od praveku sa zo sloních klov vyrábali rôzne umelecké predmety, ktoré sa tak šírili po celom dovtedy známom svete a podnecovali tak v kultúrach, ktoré o existencii slonov ani nechyrovali, rôzne fantázie a vzniky mýtov a legiend. Aj keď je dnes zabíjanie slonov pre zisk tohto cenného materiálu protizákonný, pytliactvo je stále obrovským problémom naplno podporovaným napríklad Japonskom, dnes najväčším konzumentom slonoviny na svete.
Legendy o sloních cintorínoch a ich zúfalé hľadanie pytliakmi a rozličnými dobrodruhmi, ich jednoznačne spopularizovalo. Slonie cintoríny nájdete aj v rôznych príbehoch, napríklad v slávnom Tarzanovi od spisovateľa Edgara Ricea Burroughsa.

tarzan.jpg lionking.jpg


Ich reálny základ však možno hladať práve u pytliakov. Množstvo voľne porozhadzovaných sloních kostí môže byť pokojne miestom besnenia pytliakov na úbohých zvieratách. Tie poľahky mohli nahnať do mäkkého bahna, odkiaľ sa veľké zviera nedokázalo vyslobodiť. Zaživa im tak poodrezávali kly a na mieste ostali už len desiatky kruto zavraždených zvierat.

sloniakostra1.jpg
Dnes sú pôvodné legendy o Sloních cintorínoch podľa odborníkov označované len za prosté rozprávky. Skutočné slonie cintoríny však majú reálny základ napríklad na večne zmrznutých stepiach ruskej Sibíri. Teda, nejedná sa práve o slonie, ako skôr o mamutie cintoríny. Na týchto miestach ešte pred pár tisíc rokmi skutočne žili posledné exempláre mamutov, vďaka čomu sa zachoval pomerne veľký počet ich kostí a aj stále použiteľnej a mimoriadne cenenej slonoviny. Práve tá sa rovnako stala cieľom záujmu ľudí bažiacich po zbohatnutí, napríklad už v roku 1722 sa na príkaz cára Petra Veľkého začalo veľké, systematicky riadené vyhľadávanie týchto kostí a tak aj dnes môžeme pokojne nájsť jeden taký mýtycký "Sloní cintorín". A nemusíme pritom cestovať ani veľmi ďaleko.

sloniakostra2.jpg peter.jpg


150 kilometrov od Kyjeva, hlavného mesta Ukrajiny, sa nachádza "dedina" stará približne 15 000 rokov. Obydlia pôvodných obyvateľov boli takmer výlučne postavené z mamutích kostí a klov. A ďalšie podobné náleziská sú roztrúsené takmer po celom bývalom území Sovietskeho zväzu. Sú to tak skutočné mýtické cintoríny slonov.

mamutobrazek.jpg mamut.jpg

 

ukrajina1.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?